Zariadenie, ktoré rástlo roky, nesie rozhodnutia, ktoré stojí za to pochopiť skôr, než sa niečoho dotkneme.
Náš postojZariadenie, ktoré rástlo roky, má zvyčajne vysledovateľné dôvody, prečo je také, aké je — meníme ho až vtedy, keď týmto dôvodom naozaj rozumieme.
Spravidla nie. Infraštruktúra, ktorá vznikala roky, takmer vždy nesie stopy skorších rozhodnutí — zariadenie, ktoré ostalo, lebo stále fungovalo, kabeláž vedenú podľa rozloženia miestností, ktoré už neplatí, verziu softvéru, ktorá nebola aktualizovaná z konkrétneho dôvodu. Kto to všetko vymení bez bližšieho pohľadu, riskuje, že zahodí aj dôvody, ktoré to kedysi opodstatňovali. V NDVDL preto každý projekt na rastúcej infraštruktúre začína otázkou, prečo je niečo postavené tak, ako je postavené — nie zoznamom toho, čo by sa dalo vymeniť. Mení sa to, čo skutočne spôsobuje problém, nie to, čo len vyzerá staro.
Zariadenie alebo vedenie, ktoré je v prevádzke roky, nie je automaticky riziko. Mnohé časti rastúcej infraštruktúry fungujú spoľahlivo práve preto, že sa v praxi osvedčili — nie preto, že sa na ne nikto nepozrel.
Keď sa vek stotožňuje s nedostatkom, vymieňajú sa aj funkčné časti bez technického dôvodu. To stojí peniaze bez toho, aby sa prevádzka čokoľvek zlepšila.
Skôr než povieme, čo zostane a čo nie, pozrieme sa, ako sa infraštruktúra skutočne používa — nie len ako vyzerá na pláne. Často sa ukáže, že na prvý pohľad neprehľadné riešenie sleduje konkrétny prevádzkový dôvod.
Ak sa tento dôvod prehliadne a naplánuje sa všetko odznova, problém sa len presunie do novej infraštruktúry. Na konci opäť stojí rastúca štruktúra — len s novšími zariadeniami.
Kompletná výmena takmer vždy znamená pre prevádzku prerušenie, zaučenie sa do nových postupov a námahu, ktorá presahuje samotný projekt. Táto námaha vzniká bez ohľadu na to, či bola stará infraštruktúra naozaj na výmenu.
Pri cielenom zásahu naopak zostáva väčšina zaužívaných postupov zachovaná a prevádzka sa musí prispôsobiť len tomu, čo sa naozaj zmenilo.
Opačný postoj má reálny argument: infraštruktúra, ktorá sa roky opravovala po malých krokoch, môže napokon vyjsť drahšie ako jasný rez, pretože každá ďalšia úprava stavia na nejasnom základe. Provizórne riešenia, ktoré mali pôvodne vydržať pár týždňov, v praxi často zostávajú roky a pri každej poruche znova viažu čas. Kto na takejto štruktúre stále opravuje len to najnutnejšie, môže napokon zaplatiť viac, než by stála jednorazová výmena. Kde to takto vidíme, aj to povieme — nie každú rastúcu infraštruktúru sa oplatí zachovať.
Čo to znamená pre spoluprácu
Znie to ako vaša situácia?
Tak sa porozprávajme o tom, čo to konkrétne znamená pre vašu prevádzku.
Ozvite sa nám, ak chcete prebrať vašu existujúcu IT infraštruktúru.