Cloud alebo vlastný server priamo vo firme?

Úplne v cloude, úplne na vlastnom serveri vo firme, alebo kombinácia oboch – to sú tri varianty, medzi ktorými sa firmy v praxi rozhodujú. Čisto cloudové riešenie prenáša servery, údržbu a časť zodpovednosti za bezpečnosť na poskytovateľa a dá sa používať prakticky odkiaľkoľvek. Vlastný server vo firme zostáva plne pod vlastnou kontrolou, vyžaduje si však priestor, napájanie, chladenie a niekoho, kto sa oň stará.

Čistá teória medzi týmito dvoma pólmi sa v praxi vyskytuje zriedka. Väčšina firiem, ktoré sprevádzame, používa lokálny server pre aplikácie, ktoré musia bežať priamo na mieste, a cloudové služby pre e-mail, účtovníctvo alebo spoluprácu. Táto kombinácia nie je kompromis z nerozhodnosti, väčšinou ide o technicky najrozumnejšie riešenie.

Firma, ktorá je úplne odkázaná na cloudové služby, potrebuje fungujúce internetové pripojenie. Ak vypadne, skladové hospodárstvo, pokladničný systém alebo riadenie výroby sa stanú nedostupnými, aj keď servery poskytovateľa bežia bezchybne. Pre kancelársku prevádzku je to nepríjemné, pre výrobnú firmu to doslova znamená zastavenie výroby.

Vlastný server vo firme tento problém rieši len čiastočne. Interné systémy pri výpadku internetu bežia ďalej, no akonáhle je do hry zapojený e-mail, prístup z domu alebo cloudový softvér, časť prevádzky sa aj tak zastaví. Kto chce byť skutočne nezávislý od pripojenia, potrebuje záložnú internetovú linku – bez ohľadu na to, či servery stoja lokálne alebo v cloude.

Umiestnenie dát a lokalita servera hrajú vo firmách často väčšiu úlohu, než sa zdá pri prvej ponuke. Niektorí poskytovatelia cloudu ukladajú dáta mimo EÚ alebo na serveroch, ktorých presné umiestnenie je uvedené len v drobnom písme zmluvy. Pre firmy so zákazníckymi alebo personálnymi dátami je to otázka, ktorú treba vyriešiť pred podpisom zmluvy, nie až po ňom.

K tomu pristupuje softvér, ktorý je technicky viazaný na lokálny server – napríklad softvér riadiaci stroj v reálnom čase, alebo systémy odkázané na konkrétne, staršie serverové prostredie. Takýto softvér sa nedá jednoducho presunúť do cloudu bez toho, aby sa spochybnil vzťah s výrobcom alebo samotné zariadenie. Aj pri veľkých súboroch, napríklad CAD výkresoch alebo videách, sa vzdialenosť k cloudovému serveru prejaví: prístup cez internet je citeľne pomalší než prístup k serveru v tej istej miestnosti.

Vlastný server nie je záloha – je to len miesto, kde dáta bežne ležia. Kto pracuje lokálne, potrebuje dodatočnú zálohu mimo vlastnej prevádzky, napríklad v cloude, aby požiar, krádež alebo únik vody nezničili spolu s originálom aj zálohu. Kto pracuje v cloude, potrebuje naopak vlastnú kópiu najdôležitejších dát, nezávislú od poskytovateľa – zálohovanie oboma smermi patrí ku každému z troch modelov.

Rovnako dôležitá je otázka, kto je zodpovedný pri výpadku. Pri vlastnom serveri je to vlastný tím alebo zazmluvnený IT poskytovateľ, pri cloude poskytovateľ – s reakčnými časmi, ktoré patria do zmluvy a nemali by sa zisťovať až v krízovej situácii. Kto plánuje opustiť poskytovateľa cloudu, mal by vopred vedieť aj to, v akej forme sa dáta vrátia a ako dlho odovzdanie trvá.