Mesh Wi-Fi, alebo káblové access pointy?

Pri mesh systéme sa viacero rádiových uzlov prepája navzájom, väčšinou tou istou rádiovou technológiou, akú využívajú aj koncové zariadenia, alebo cez samostatné spätné pásmo. Jeden hlavný uzol je pripojený do siete, všetky ostatné uzly si spojenie odovzdávajú medzi sebou rádiovým signálom – bez nutnosti klásť ďalšie sieťové káble.

Pri káblových access pointoch je naopak každý jednotlivý access point pripojený vlastným sieťovým káblom k centrálnej sieti, väčšinou s napájaním cez ten istý kábel (PoE, Power over Ethernet). Každý access point má tak vlastné, plné pripojenie k sieti bez ohľadu na to, koľko ďalších access pointov je rozmiestnených v budove.

Každý rádiový skok medzi dvoma mesh uzlami si spravidla delí tú istú rádiovú technológiu, ktorá sa používa aj na pripojenie koncových zariadení, pokiaľ nie je k dispozícii samostatné spätné pásmo. To znamená, že koncové zariadenie pripojené k skutočnej sieti cez dva alebo tri uzly zdieľa dostupnú šírku pásma s každým z týchto skokov – využiteľná rýchlosť s rastúcou vzdialenosťou od hlavného uzla citeľne klesá.

Káblové access pointy tento problém nemajú: každý access point je pripojený priamo a s plnou šírkou pásma k sieti bez ohľadu na to, ako ďaleko od centrálneho rozvádzača je umiestnený. Pre aplikácie závislé od stabilnej šírky pásma, napríklad prenos videa alebo viacero súčasne aktívnych používateľov, je to zásadný rozdiel oproti mesh systému s viacerými skokmi.

V sklade alebo vo výrobe, kde sa zamestnanci pohybujú s ručnými skenermi cez viacero oblastí, alebo pri IP telefónii, kde hovor nesmie počas chôdze vypadnúť, záleží na čistom roamingu medzi access pointmi – zariadenie musí prejsť z jedného access pointu na ďalší bez prerušenia. Centrálne spravované, káblové systémy access pointov sú na tento druh roamingu stavané a jednotlivé body medzi sebou zosúlaďujú.

Mesh systémy dokážu roaming ponúknuť tiež, ale ťažšie sa im to darí, ak sa rádiová kapacita súčasne potrebuje aj na prepojenie uzlov medzi sebou – práve v prostrediach s množstvom pohyblivých zariadení a malou toleranciou na výpadky spojenia ide o riziko, ktoré je dobré poznať pred rozhodnutím.

V staršej budove alebo v budove pod pamiatkovou ochranou často nie je jednoduché položiť nové sieťové káble – steny sa nesmú otvárať bez obmedzení, káblové trasy neboli pôvodne naplánované a každý stavebný zásah môže vyžadovať povolenie. V takých prípadoch je mesh systém často jediným realizovateľným riešením, pretože nepotrebuje žiadnu ďalšiu kabeláž.

Tam, kde je káblová trasa možná, hovorí údržba a plánovateľnosť v prospech káblových access pointov: každý access point sa dá jednotlivo napájať a pripojiť do siete cez PoE bez vlastného napájacieho zdroja na mieste, a výpadok sa spravidla týka len jedného access pointu, nie rádiového prepojenia viacerých uzlov. Prirodzený reflex pri slabom pokrytí – 'jednoducho pridať ďalší mesh uzol' – často skutočný problém nerieši: predĺžením rádiového reťazca môže klesnúť šírka pásma na zadných uzloch ešte viac, namiesto toho, aby sa pokrytie skutočne zlepšilo.